Hybianska pahorkatina
| Hybianska pahorkatina | |
| geomorfologická časť Liptovskej kotliny | |
 Okolie Východnej
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Prešovský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Poprad |
| Časť | Liptovskej kotliny |
| Hranice | Liptovské nivy, Tatranské podhorie, Štrbská pahorkatina, Važecký chrbát |
| Mestá | Hybe, Východná, Važec |
| Rieky | Hybica, Biely Váh |
| Súradnice | 49°04′30″S 19°54′11″V / 49,075°S 19,903°V |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - poloha | Dovalovo |
| - výška | cca 670 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hybianska pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá rozsiahle územie na sever od Váhu, severovýchodne od Liptovského Hrádku.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza v strednej časti Podtatranskej kotliny, vo východnej časti podcelku Liptovská kotlina. Západný okraj vymedzujú Liptovské nivy, geomorfologická časť Liptovskej kotliny, severne nadväzuje Tatranské podhorie, podcelok Podtatranskej kotliny a východným smerom leží Štrbská pahorkatina, časť Popradskej kotliny. Južným smerom strmo stúpa Važecký chrbát, podcelok Kozích chrbtov.[2]
Z Tatier tečú Hybianskou pahorkatinou juhozápadným smerom do Bieleho Váhu viaceré vodné toky, z nich najvýznamnejšie sú Hybica, Dovalovec, Beliansky potok, Mlyničná voda a Lúčny potok. V južnej časti leží trojica sídiel Hybianskej pahorkatiny, a to od západu Hybe, Východná a Važec. Obcami vedie cesta I/18 (Liptovský Hrádok – Poprad), no hlavnou tepnou je Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (Žilina – Košice). Bielovážskym údolím vedie železničná trať Žilina – Košice, ktorá je súčasťou najvýznamnejšieho železničného spojenia krajiny, na ktorú sa v Tatranskej Štrbe pripája ozubnicová železnica na Štrbské Pleso.[3]
Ochrana územia
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká časť Hybianskej pahorkatiny leží na území ochranného pásma Tatranského národného parku v severnej a Národného parku Nízke Tatry v južnej časti. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít v tejto časti Liptovskej kotliny leží Važecká jaskyňa, prírodná pamiatka Hybická tiesňava, prírodná rezervácia Blatá a Pastierske.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Východná časť Liptovskej kotliny patrí medzi pokojnejšie a menej navštevované oblasti, no sčasti tvorí zázemie atraktívnym Tatrám. Turisticky atraktívny je amfiteáter s výhliadkovou vežou a blízkym kempingom vo Východnej, Važecká jaskyňa či vojenský cintorín vo Važci. Značené turistické trasy vedú zo železničnej stanice Východná k vodnej nádrži Čierny Váh (
modrá značka) a zo stanice Važec do lokality Brezová, horáreň v Čiernovážskej doline (
zelená značka).[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.